Cholesterol je nevyhnutný pre život.

Je potrebný na tvorbu najdôležitejších štruktúr v tele vrátane bunkových membrán, hormónov (testosterón, estrogén, kortizol...) alebo žlčových kyselín, ktoré sú potrebné pre trávenie. Bunky si syntetizujú (vytvárajú) vlastný cholesterol.

Pečeň produkuje denne asi 1800 mg cholesterolu, z čoho sa do čreva a stolice prostredníctvom žlče dostáva približne  jedna tretina ako cholesterol a 400 mg vo forme žlčových kyselín. Zvyšok (800 mg) sa dostáva z pečene do krvného obehu. 

Cholesterol patrí do skupiny lipidov (tukov), a teda nie je rozpustný vo vode – nemôže sa rozpúšťať v plazme a voľne putovať, preto sa prepravuje na malých časticiach, ktoré nazývame lipoproteíny (posledné „L“ v skratkách LDL a HDL). Lipoproteíny sú z časti lipidmi (tukmi) a z časti proteínmi (bielkovinami). Bielkovina je vlastne plavidlo, ktoré prenáša náklad lipidov (cholesterolu, triglyceridov, fosfolipidov).

Rozdiel medzi LDL a HDL spočíva v množstve tukov v pomere k bielkovinám, ktoré obsahujú.

LDL obsahujú viac tukov a HDL viac bielkovín. Tieto častice si svoj náklad vymieňajú, takže z LDL sa môže stať HDL a naopak. Problém teda nepredstavuje cholesterol, ale podstata častice, ktorá ho prenáša. Každá častica je obalená tzv. apolipoproteínom. Častica HDL je obalená apolipoproteínom A (apoA), LDL zas apolipoproteínom B (apoB). Apolipoproteín B prispieva k ateroskleróze, pretože táto častica častejšie uviazne v endotele (výstielke) cievy. Toto je dôvod, prečo je LDL cholesterol nazývaný „zlý“ cholesterol.

Problémom je, keď sa LDL častice „zaseknú“ v stene cievy a následne zoxidujú. Práve oxidačná reakcia (molekuly cholesterolu sa dostanú do kontaktu s ROS) je spúšťačom aterosklerotickej kaskády.

Čo to znamená?

Táto zoxidovaná častica sa stáva toxickou a priťahuje ďalšie LDL častice, ktoré tiež môžu oxidovať.

Ak je endotel poškodený napr. fajčením alebo vysokým tlakom (dva najdôležitejšie faktory poškodenia ciev), LDL sa zachytávajú ešte viac.

Čím viac je častíc apoB v obehu, tým väčšie je riziko.

Na toto narušenie cievny systém reaguje kaskádou reakcií a na miesto prichádzajú bunky, ktoré sa snažia o opravu – prichádzajú špeciálne imunitné bunky, ktoré sa nazývajú monocyty (typ bielych krviniek), ktoré sa transformujú na makrofágy („veľkí požierači“). Môžete si ich predstaviť ako známeho Pac-mana. Tento makrofág pohltí oxidovaný LDL a snaží sa ho odstrániť. Výsledkom je tzv. penová bunka (foam cell alebo foam bunka). Ak sa nahromadí viac penových buniek, vytvoria tzv. „tukový pás“, ktorý je predzvesťou aterosklerotického plaku. Tento tukový pás je možné vidieť voľným okom.


Ak máte viac ako 15! rokov, je vysoko pravdepodobné, že takýto plak v tepnách máte.


A teraz "dobrý" cholesterol: Častica HDL má schopnosť „vysať“ tento cholesterol z makrofágov (proces nazývaný delipidácia) a následne vie prekĺznuť naspäť do obehu a cholesterol transportovať do pečene a iných tkanív pre ďalšie potreby.

Preto sa HDL cholesterol považuje za „dobrý“ cholesterol.

Naspäť ku aterosklerotickému plaku:

Bunky cievnej steny na aterosklerotický plak reagujú a snažia sa ho mať pod kontrolou, a preto dochádza ku budovaniu akejsi bariéry a vzniká hmota podobná jazve.Tento plak postupne kalcifikuje, aby sa ohraničil. Táto expanzia môže zasahovať do lúmenu (priechodu) cievy. Zúženie lúmenu sa nazýva stenóza a cieva sa stáva menej priechodná. Kalcifikácia (zvápenatenie) je spôsob, akým sa telo snaží napraviť poškodenie. Tento plak sa môže odtrhnúť a putovať v cievach a môže zablokovať inú cievu – môže spôsobiť infarkt alebo cievnu príhodu.

Tieto príhody sú síce náhle a nečakané, ale nebezpečenstvo číhalo už dlho...veľmi dlho.

V SKRATKE:

oxidovaný LDL spúšťa nasledujúcu reakciu:

MONOCYTY -----> MAKROFÁGY -----> PENOVÁ BUNKA -----> TUKOVÝ PÁS -----> ATEROSKLEROTICKÝ PLAK  -----> KALCIFIKÁCIA  ----->  STENÓZA 

Toto všetko zväčša prebieha úplne bezpríznakovo, bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Svoje kardiovaskulárne riziko by sme si preto mali uvedomovať včas a zahájiť prevenciu ešte vtedy, keď sme zdraví a necítime žiadne príznaky. 

To znamená, TERAZ.

Pri písaní tohto článku mi pomáhala aj kniha:

Peter Attia, MD, Bill Gifford - OUTLIVE - The science and art of longevity